Systémová skúška mrazuvzdornosti pórobetónu Ytong prebehla v roku 2010 a prebiehala podľa harmonizovanej normy ČSN EN 15304 – Stanovenie odolnosti autoklávovaného pórobetónu proti zmrazovaniu a rozmrazovaniu, ktorého česká verzia bola novelizovaná v auguste 2010. Na Slovensku je podobne platná harmonizovaná norma STN EN 15304 – Stanovenie mrazuvzdornosti autoklávovaného pórobetónu.

Obr. 1: ČSN EN 15304 a STN EN 15304

Test a jeho citovaný záver je odpoveďou na občasné špekulatívne otázky o únosnosti pórobetónu a vlastne nielen jeho. Tie sa teraz stáčajú hlavne na vplyv neporiadku až lajdáctva pri skladovaní všeobecne všetkých stavebných materiálov priamo na stavenisku pod šírym nebom, kedy materiál niekoľkokrát za zimu premrzne, zafúka, roztopí a premáča sa dažďom. Alebo na ľahkovážnosť vo fáze hrubej výstavby, keď stavbárov prekvapia mrazy uprostred rozpracovaného murovania
a následne sa odohrá popísaný zimný dej, samozrejme bez toho, aby došlo aspoň k provizórnemu zakrytiu rozostavaných stien a k ich ochrane pred dažďom a snehom.

Obr. 2: Rozostavený objekt počas niekoľkých rokov

Bez toho, aby to malo vyznieť ako obhajoba lajdáckosti a neporiadku na stavbách, pre stavebný pórobetónový systém Ytong vyšiel test veľmi dobre. To je veľmi dôležité nielen pre priaznivcov pórobetónu, ale pre všetkých stavbárov i investorov.

Jeho popis je zaujímavý preto, že nám ukáže, čo sa vlastne meralo, a umožní urobiť si obrázok, či je test dosť vypovedajúci, teda náročný. Podmienky testu by mali byť prísnejšie, než aké sa vyskytujú reálne na stavenisku. Tak, aby sme potom mohli konštatovať, že strata meraných vlastností v teste je väčšia, než ako to bude, či je, v skutočnosti.

Skúška porovnáva vlastnosti dvoch súprav porovnateľných vzoriek, vyrezaných z troch rovnakých tvaroviek. Jedna súprava (hlavná) je pred skúšaním 48 hodín ponorená do vody pri teplote 20 °C, potom vložená do polyetylénových vrecúšok a nakoniec podrobená 15 zmrazovacím cyklom – 15 °C / +20 °C s 8 hodinovou výdržou pri každej teplote.

Druhá súprava (vzťažná) zostáva uložená pri izbovej teplote 20 °C a relatívnej vlhkosti nad 95 %. Vzorky oboch súprav – zaťaženej mrazom a porovnávacej – sú potom premerané na tlakovú pevnosť. Po teste sa vzorky oboch súprav vysušia pri teplote 105 °C na ustálenú hmotnosť a zvážia sa. Detaily skúšky sú prepracovanejšie a sú uvedené v referáte [1], konanom v roku 2012 v rámci turné Ytong Dialóg.

Z troch tvárnic Ytong P2–500 boli vyrezané 3 krát 4 kocky s rozmermi 100 × 100 × 100, všetko v mm. Celkom 12 kociek. Šesť kociek tvorilo jednu súpravu, zvyšok druhú. V každej súprave boli rovnomerne – po dvoch – kocky z každej tvárnice. Vzorkou sa v ďalšom texte myslí štvorica z jedinej tvarovky, z ktorej boli dva kusy (hlavné) podrobené zmrazovacím cyklom a dva (vzťažné) zostali nezaťažované.

Obr. 3: Schéma odberu skúšobných telies

Obr. 4: Skúšobné telesá vyrezané z tvárnic

Porovnávali sa zistené hodnoty hmotnosti a pevnosti v tlaku medzi hlavnými (zmrazovanými)
a porovnávacími (ničím nezaťažovanými) telesami. Kritériá pre vyhodnotenie nie sú pevne stanovené – podľa štandardných zvyklostí, občas spomínaných v dostupnej odbornej literatúre, sa ako vyhovujúci uvažuje cca 20 % pokles pevnosti v tlaku a maximálne 5 % úbytku hmotnosti.

Opakované skúšky mrazuvzdornosti na troch súpravách vzoriek pórobetónu triedy
P2 – 500 je možné zhrnúť do nasledujúcej tabuľky 1:

Veľmi dobré výsledky zmrazovacích cyklov na pórobetóne Ytong triedy P2 – 500 pričítajú experimentátori jeho vysokej a otvorenej pórovitosti. Veľké množstvo makropórov s obsahom vzduchu podľa nich vyrovnáva tlak vody a ľadu a skracuje dĺžku kapilár.

Ďalším dôvodom môže byť veľký špecifický povrch pórobetónu (plocha povrchu pórov a kapilár vztiahnutá k jednotke hmotnosti porézneho materiálu v m2/kg), ktorý je navyše veľmi hydrofilný. Veľké množstvo molekúl vody viazaných slabými mechanickými silami priamo k povrchu pórov, alebo na už takto viazané molekuly, netvorí kryštálovú štruktúru typickú pre ľad. Inými slovami nezamŕza, alebo až pri podstatne nižšej teplote. Môžu ale tvoriť v blízkosti povrchu pórov prechodovú vrstvu. Tú, ani silikátovú štruktúru pod nimi, nemá prípadný čistý ľad v hĺbke pórov „silu“ narušiť.

Pórobetón Ytong je striktne odporúčaný pre nadzemné časti stavby, kde nemôže dôjsť k jeho navlhnutiu kvapalnou zemnou vlhkosťou, či už vzlínajúcou alebo tlakovou.

V extrémnych mrazoch v ňom môže dochádzať ku kondenzácii difúznej vlhkosti, čo však platí skoro pre každú obvodovú stenu. Po opadnutí mrazov sa pórobetón, difúzne otvorený materiál, začína rýchlo vysušovať. Tým, že sa približne 9/10 roku nachádza v režime vysúšania (hoci sa aj nemá čo sušiť), patrí Ytong k najsuchším murivám. A sucho, spolu s vysokou tepelnou izoláciou, znamená príjemné teplo domova.

Jednou z veľmi príjemných vlastností je i to, že si zachováva potrebné mechanické vlastnosti (avšak i tepelné a ďalšie) i vtedy, keď je po celú zimu vystavený dažďu, snehu a mrazom. Je jedno, či je to v rozostavanej hrubej stavbe alebo v provizórnom staveniskovom skladisku. Po povodni môžeme bez obáv nechať stavbu z pórobetónu cez zimu vysychať. Je to ďalší z kladov systému Ytong, pre prax významný.

Ďalšie podrobné informácie o skúške mrazuvzdornosti pórobetónu nájdete tu...

Literatúra a zdroje:

[1] Kabát, Josef: Skúšky mrazuvzdornosti pórobetónu, cyklus prednášok Ytong Dialóg 2012.